Arno Breker – Michelangelo 20. století

„…Po skončení 2. světové války nedošlo jen k vymazání Brekerova jména z učebnic dějin umění, ale také k úmyslnému zničení velké části jeho díla. Američtí pěšáci objevili sklad s mnoha jeho sochami a škodolibě je sbíječkami a rámovými pilami rozdrtili na prach. Další skupiny amerických a sovětských sil napadly jeho veřejná díla dláty a dynamitem. Naštěstí se demokratickým a komunistickým vítězům nepovedlo najít všechny Brekerovy sochy.

I bez Hitlerem zadaných zakázek by si ale Breker vysloužil od vládců médií a jejich lidu nehynoucí nenávist. Celé jeho dílo totiž ztělesňuje árijského heroického ducha síly, krásy a světla v časech, kdy byly na piedestal coby modely postaveny povrchní židovský modernismus a kult ošklivosti…“ Celý článek

1940-breker-atelier

Reklamy

Arno Breker ~ Demut (Bronzový model)

Sochu ženské postavy s názvem „Demut“ (Pokora) vymodeloval Arno Breker v roce 1940. Je vysoká 2,15 metrů a poprvé byla vystavena na „Velkoněmecké výstavě umění“ v roce 1944. Socha byla určena pro vládní budovy navržené Albertem Speerem v jeho „Welthauptstadt Germania“.

Bronzový model:

demut dp

  45411_b    45411_d

Přišlo mailem (I.) : Arno Breker

autor: TK

Arno Breker 1972

Arno Breker sa narodil 19. júla 1900.
Bol sochár nemeckého pôvodu, známy najmä vďaka jeho sochám, ktoré sa stali mimoriadne slávnymi za nacistického Nemecka, keďže práve tento druh umenia považoval Hitler za umenie, ktoré bolo protikladom degeneratívneho umenia, ktoré Hitler neuznával.
Narodil sa v Elberfelde, dnes se táto obec časťou Wuppertalu.

Jeho otec bol kamenár. Začal študovať architektúru. V 20 rokoch začal chodiť na Düsseldorfskú umeleckú akadémiu. Roku 1924 sa v Paríži stretol s ľuďmi ako Jean Cocteau, Jean Renoir, Pablo Picasso, Daniel-Henry Kahnweller a ďalší. V roku 1927 sa presťahoval do Paríža. V roku 1932 mu bola udelená cena Pruského ministerstva kultúry, ktorá mu dávala oprávnenie zostať v Ríme na jeden rok. V roku 1934 sa vracia do Nemecka.  Tu si jeho umenie všíma Hitler a začal ho podporovať.V roku 1936 boli jeho dve sochy určené na olympiádu.V roku 1937 sa vydal za Demetru Messalu. V tom istom roku sa pridal k NSDAP a bol zvolený za „oficiálneho štátneho sochára“.
Od Hitlera dostal vysoké finančné príspevky a ateliér s 43 asistentmi. Zastupoval neo-klasicistický štýl umenia. Až po pád Tretej ríše bol Breker profesorom v Berlíne.
Napriek tomu, že všetky jeho sochy prežili 2. svetovú vojnu, v roku 1946 spojenci zničili 90% jeho sôch. V roku 1948 sa presťahoval do Düsseldorfu, kde žil okrem niekoľkých rokov v Paríži až do smrti. V roku 1985 bolo otvorené Múzeum Arneho Brekera. Zomrel 13. februára 1991 v Düsseldorfe.