(Tento text nám zaslal slovenský kamarád – děkujeme!)
Fragment z knihy Planúce duše Leona Degrella
Leon Degrelle
Spoločnosť je najčastejšie iba povyk, rozruch, zmätok okolo vlastnej samoty. Neustále vyhladávanie takzvaného vzrušenia je strachom pred ocitnutím sa samým so sebou. V skutočnosti je to morálny útek.
*
Ako je možné pomýliť si radosť s nepretržitým prebývaním v hlučnom dave? Prečo je, aby sa považovať za šťastného, nutné prebývať v spoločnosti iných ludí? Stretávame sa vtedy len s povrchnosťou iných, zdielame len ich strojené či povrchné správanie. Môže to by príležitosť chvílkovej zábavy či rozptýlenia, niečím na spôsob závanu povetria. Jednako, aký len rozdiel medzi tou plytkou zábavou a hlbokou i zásadnou radosťou, plynúcou z prebývania so samým sebou, z analyzovania svojich intímnych myšlienok a najskrytejších citov! V nich vidieť všetko, možno preniknúť do podstaty vecí.
*
Popierať silu a hojnosť pravej radosti by bolo negáciou vnútorého žitia.
*
Samota poskytne…